Požiadať o prednášku
Informácie o prednáške
Cena: bezplatne
Dostupnosť: celoročne
Počet osôb: neznámy
Potrebné materiálové a technické zabezpečenie
nie je potrebné
Poskytovateľ
Inštitút pre verejné otázky
Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislou mimovládnou neziskovou organizáciou združujúcou odborníkov z rôznych oblastí, vytvorenou so zámerom presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike a spoločenskom rozhodovaní.
Prednášajúci
Zaradenie prednášky
Témy: Aktívne občianstvoEurópska integráciaHodnoty a inštitúcie
Cieľová skupina: Deti a mládež
Časový rozsah: Do 45 minutDo 120 minút
Spôsobilosti: Občianska angažovanosť
Typ školy: Gymnáziá

Vonkajšie záruky slovenskej demokracie

Keď v 90. rokoch po svojom štátnom osamostatnení Slovensko stálo pred voľbou  „buď Západ, alebo Východ“, pre občanov krajiny voľbu v prospech pokračovania demokratických reforiem a vonkajšej orientácie na Západ najnázornejšie reprezentovali dve skratky – EÚ a NATO.

Najmä vďaka členstvu v EÚ, ktorá vytvárala priaznivé podmienky pre systémové reformy,  zlepšujúce  stav spoločnosti a život občanov,  je dnes Slovensko demokratickým štátom, slobodnou a stabilnou krajinou s funkčnou trhovou ekonomikou.

Jedným z  najpozitívnejších výsledkov vývoja krajiny v uplynulom období je členstvo v NATO.  V čom je táto organizácia dôležitá pre stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska? Okrem toho, že poskytuje silné bezpečnostné garancie a ponúka účasť na systéme kolektívnej obrany, zaisťuje regionálnu stabilitu a  znižuje prakticky na nulovú úroveň riziko násilných konfliktov medzi niektorými susednými štátmi s mimoriadne komplikovanými vzťahmi. NATO robí spojencov z niekdajších historických nepriateľov.

SR musela prekonať vážne problémy vo svojom vnútornom vývoji, ktoré jej zabránili vstúpiť do NATO v rovnakom čase ako Poľsko Maďarsko a Česká republika. O to významnejší je samotný fakt, že sa nám napokon podarilo vstúpiť do tejto obrannej aliancie. Členstvo v NATO je dnes vnímané občanmi ako neoddeliteľná súčasť života krajiny, je akceptované obyvateľstvom a nie je spochybňované nijakou skutočne významnou politickou silou, schopnou reálne ovplyvniť zahraničnopolitickú líniu štátu.

Rusko-ukrajinská vojna, územná a politická rozpínavosť Ruska, jeho hybridná vojna proti Západu ktorého sme súčasťou, vytvorili v posledných rokoch osobitný kontext pre členstvo Slovenska v Aliancii. Za podpory zvonku sa aktivizovali sily, ktoré spochybňujú jeho význam a podsúvajú verejnosti pochybné zahraničnopolitické stratégie. Kľúčovým strategickým záujmom Slovenska je preto posilňovať spolupráci s našimi spojencami, s ktorými zdieľame záujmy a hodnoty, bez ktorých by naša krajina nebola slobodna, demokratická a ekonomicky silná.